AUTO.sk AUTO.sk

Klenoty socializmu 2: Všehochuť zahraničia
zdroj: Fiat

Klenoty socializmu 2: Všehochuť zahraničia

"Staré zlaté časy" Československa predstavujú významnú éru v našej histórií. A to nielen štátnicky a politicky, ale aj motoristicky.

Staré socialistické časy nám priniesli veľa dobrých vecí. Pocit rovnosti, lebo každý mal rovnako málo. Štíhle postavy, lebo jedla nebolo na rozhadzovanie. A napokon autá, z ktorých niektoré nefungovali vôbec tak, ako mali, no aj tak paradoxme vydržali od kúpy až do dôchodku. V minulom dieli sme si posvietili na autá, pri ktorých vám medzi kúpou a dôchodkom neostávalo toľko času. Šetrili ste na ne doslova celý život. Dnes sa pozrieme na akúsi všehochuť zahraničia. Autá, ktoré nepochádzajú z Ruska, no napriek tomu sa v osemdesiatych rokoch prebojovali do ponuky mototechny a sŕdc našich súdruhov.

Fiat 127

Fiat, veľmi schopný hatchback začali vyrábať už v roku 1971 a dvojdverová verzia tohto kompaktu sa dostala až za železnú oponu. Stodvadsaťsedmička bola jedno z prvých supermini áut a bola priekopníkom v narábaní s priestorom. Až 80 percent celej plochy bolo určených pre pasažierov a ich batožinu. Na motor tak neostalo extrémne veľa miesta, a preto konštruktéri vybavili Fiat iba deväťdecovým motorom s výkonom 33 kW. Dizajnovo a funkčne ale auto fungovalo výborne. Dokonca sa stalo priekopníkom vo svojej kategórií a menej ako rok po spustení výroby už vlastnilo ocenenie európskeho auta roka. Nástupcom tohto auta sa stal Fiat Uno, ktorý ešte občas uvidíte aj na slovenských cestách. Starú stodvadsaťsedmičku ste mohli vlastniť za 81 400 korún, čiže približne 31 platov.

Polski Fiat 125p

Automobil, ktorého sa počas 24 rokov jeho produkcie vyrobilo takmer jeden a pól milióna kusov, v sebe skrýval mnohé zaujímavosti. Tou najväčšou je prípona "p." Ako je vidno z názvu, tento Fiat nebol vyrábaný v Taliansku, ale u našich severných susedov. V tej dobe vlastnila na základe zmluvy poľská továreň FSO (Fabrika Samochodów Osobowych) licencie na výrobu Fiatov. Pod etablovanou značkou sa odbyt a úspech dostavuje oveľa rýchlejšie, ako pri budovaní značky od základu. Poľská firma ale narazila na jeden kľúčový problém. Financie. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo boli nútení socialistickú verziu Fiata oproti jej talianskej dvojičke pozmeniť. Za účelmi šetrenia nákladov sa do našich stodvadsaťpätiek montovali staré prvky interiéru, motory, prevodovka a podvozok z Fiatov 1300 a 1500. Vaše nové auto bolo tak nové iba zvonka. Aby toho nebolo málo, ani exteriér nebol totožný s ozajstným talianskym bratom. P verzia bola vybavená okrúhlymi prednými svetlometmi, zatiaľ čo bežná verzia mala hranaté. Na území Československa bolo možné kúpiť dve verzie tohto auta. Za motorizáciu 1.3 l s výkonom 45 kW ste zaplatili okolo 62 000 korún, čiže približne 24 platov. Drahšia a výkonnejšia verzia 1.5 l a 51 kilowattmi bola nacenená na 68 450 kČs, teda asi 26 platov.


Dacia 1300

Už v roku 1969, kedy továrenské linky opustil prvý kus tisíctristovky, mali Renault a Dacia podpísané zmluvy o spolupráci. Úlohou spolupráce bolo vytvoriť rodinné auto, ktoré bude poskytovať dostatok priestoru a nebude drahé. Pre "rumunský Renault" bol ako predloha použitý Renault 12. Ten s ním zdieľa množstvo prvkov. Podobne ako pri poľskom Fiate sa však nezhodovali úplne. Rozdiel vo vonkajšom dizajne svetiel, masky chladiča a drobných plastov bol viditeľný na prvý pohľad. Zatiaľ, čo Dacia bola oplastovaná, Renault vybavili chrómovými lištami. 1300 bola na svoju dobu veľmi dobré auto. Poskytovalo príjemnú a bezpečnú jazdu. Karta sa obrátila až v priebehu rokov, kedy už začínali byť technológie zastaralé a nedostatočné. Navyše auto začalo v neskorších rokoch trpieť hrdzavením karosérie. Do rumunskej verzie sa nikdy nedostali airbagy, klimatizácia a ani ABS. Keďže ten je vo väčšine európskych štátov od roku 2004 povinnosťou, k zastaveniu výroby došlo práve vtedy. Počas neuveriteľných takmer 35 rokov produkcie opustili výrobu takmer 2 milióny kusov. Nová tisíctristovka s objemom 1.3 litra a výkonom 40 kW vás vyšla na 66 000 korún alebo 25 platov.

Dacia 1300.JPG
By dacia24.de - Own work, CC BY-SA 3.0, Link

zdroj: Wikimedia.org

Zastava 1100

O tomto aute mladá generácia takmer nevie. V rozprávaní starších ho príliš nepočuť a v dobových filmoch sa takisto takmer nevyskytuje. No Zastava tu aj tak bola a lákala zákazníkov duchom západu. Značka Zastava pochádza pôvodom z Juhoslávie. V skutočnosti je to opäť jedna zo zmluvných automobiliek, ktoré vyrábajú "rebrandovaný" Fiat. Postavili ju na základe Fiatu 128. Podľa majiteľov tejto Juhoslovanskej krásky bol hlavnou devízou auta motor. Ten mal síce iba 1.1 litrový motor, no 41 kW hnalo ľahkú karosériu celkom svižne. Bohužiaľ, aj pri Zastavách sa prejavovali vady typické pre východný trh. Tlačenie cien na minimum a s tým spojené šetrenie malo za následok extrémne hrdzavenie a nižšiu kvalitu. Veď posúďte sami. Keď vám už do auta pri daždi zateká, niečo asi nebude v poriadku. Predstavovala však odkaz západu, a tak bola celkom populárna. Vyrobili jej približne milión kusov. Dostať ste ju mohli za 64 000 korún, teda 24 platov.

Polski Fiat 126p

Stodvadsaťšestka nebola ani rýchla a ani priestranná. Napriek tomu sa jej podarilo vybudovať si štatút ikony. Podnes to na stretnutiach majiteľov "maluchov," praská vo švoch. Poľský Fiat je veľkosťou takmer totožný s vtedajším Mini. Oproti talianskemu originálu je táto goralskejšia verzia o niečo vyššia, má oranžové blinkre (talianska verzia mala biele) a predná maska je mierne pozmenená. Aby bolo jasné, ktorý model pochádza zo závodov FSM (Fabryka Samochodów Małolitrażowych), na koniec poľského označenia sa pridalo opäť písmeno "p." Vďaka svojej cene a obratnosti sa stalo populárnym takmer ihneď. No aj na tomto aute sa našlo zopár nedostatkov. Najväčším z nich bolo dobíjanie a batéria. Pôvodná batéria mala iba 35 apmérhodín a dobíjanie pomocou generátora viac nefungovalo, ako fungovalo. Často sa stávalo, že ste svojho miláčika jednoducho nenaštartovali. Napriek tomu sa stodvadsaťšestiek vyrobilo počas ich produkcie viac ako 4,5 milióna. Obratného krpca s výkonom 18 kW ste si mohli kúpiť za 42 000 korún alebo 16 platov.

Polski Fiat 126p rocznik 1973.jpg
By P-szat - Own work, Public Domain, Link

zdroj: Wikimedia.org

Trabant 601

Naš dnešný zoznam uzatvára vôbec najlacnejšie, čo ste si mohli z katalógu Mototechny vybrať. Práve preto sa najobľúbenejší a zároveň najviac kritizovaný exportný artikel východného Nemecka tak rýchlo rozšíril do celého Československa. Čísla hovoria za všetko. Za 27 rokov produkcie sa podarilo exportovať takmer tri milióny tohto bakelitového zázraku. Celý koncept tohto auta vznikol ako snaha konkurovať Volkswagenu Beetle. Ten bol prvým ľudovým autom značky, a bol známy extrémne nízkou cenou. Pri Trabante sa inžinierom podarilo stlačiť cenu tiež. Na rozdiel od VW, stlačili aj kvalitu. Šesťdecilitrový dvojtaktný motor bol zastaralý už na začiatku produkcie. Auto jazdiace na zmes oleja a benzínu produkovalo veľké emisie a dymivosť bola takisto väčšia ako pri ostatných značkách. Vďaka svojej bakelitovej konštrukcií bola karoséria pružnejšia, no vedela sa zlomiť. Na druhú stranu bolo auto veľmi ľahké. Váha 615 kilogramov bola menšia ako pri spomínanom Fiate 126p, a to Trabant odniesol až do 5 osôb. Okrem bežnej produkcie bola 601 upravovaná aj na vojenské účely. Dnes to už znie ako nonsens, aby auto, ktorému kedysi pravidelne odpadávali dvere, slúžilo východonemeckej armáde. Našťastie pre nich, ich úprava dvere ani nemala. Na území Československa sme si mohli kúpiť dve verzie auta. Sedan a kombi. Obe so spomínaným dvojtaktom 0.6 l a výkonom 19 kW. Ceny 39 500 kČs a 36 500 kČs predstavovali 15 a 13 platov.

zdroj: Wikimedia.org

2012-08 Kleinkuebelwagen P 601 A anagoria.JPG
By Anagoria - Own work, CC BY 3.0, Link

zdroj: Wikimedia.org

Najnovšie z kategórie: Fun

Pozri viac

Odporúčame

Fun rádio